Od narodenia významného predstaviteľa secesie Antonia Gaudího uplynie v sobotu 25. júna 170 rokov.
Antoni Gaudí i Cornet sa narodil 25. júna 1852 v meste Reus v regióne
Katalánsko do rodiny remeselníka. Odmalička vynikal v geometrii a
aritmetike. V roku 1870 študoval architektúru v Barcelone a vzdelávanie
ukončil až o osem rokov neskôr.
Vo svojich návrhoch sa Gaudí snažil zohľadniť vplyv prírody. Preto aj
zložité geometrické tvary ním naprojektovaných budov pôsobia dojmom
akoby ich stvorila sama príroda. Povrchy stavieb oživil vzorovanými
tehlami, kameňom, keramickými obkladačkami, mozaikami, mramorom aj
kovovými prvkami. Jeho diela pripomínajú maurskú architektúru známu tiež
pod názvom Mudejar, ktorá je zmesou moslimskej ornamentovej výzdoby a
kresťanského umenia.
Významnú úlohu v živote svojského architekta zohral Eusebi Güell. S
týmto priemyselníkom sa zoznámil v roku 1878. Stali sa priateľmi a Güell
finančne podporoval niektoré Gaudího projekty. Z ich vzájomnej
spolupráce vzišiel napríklad mestský Park Güell rozprestierajúci sa na
svahu hory Turó del Carmel s výhľadom na Barcelonu, ktorý zaujme svojou
farebnosťou a zvlnenými tvarmi objektov. Güell tiež poveril Gaudího
výstavbou rezidencie v centre Barcelony známej ako Palác Güell.
Kvetinový vzor na keramických obkladačkách, ktoré pokrývajú väčšinu
vonkajších stien či výstrednú vežu vyčnievajúcu do neba charakterizuje
letnú vilu El Capricho v španielskom meste Comillas. V rezidencii Casa
Vicens zasa nadšenci architektúry môžu obdivovať fasádu budovy, ktorú
zdobia farebné keramické obklady v štýle šachovnice.
Gaudí rád experimentoval aj s možnosťami architektonických slohov. Známy
je jeho neogotický Biskupský palác v Astorge, ktorý v sebe zahŕňa
prvky hradu i chrámu a dnes slúži ako múzeum. Za najkonzervatívnejšie
dielo sa považuje pôvodne obchodný objekt a zároveň rezidencia Casa
Calvet v Barcelone. Budovu ovplyvnenú barokovým štýlom obohatil
detailmi, ako napríklad stĺpmi v tvare bavlnených cievok lemujúcich
vchod. Originálne dielo je stavba Casa Milá, kde sa nenachádza ani jedna
rovná línia. Vzhľad balkónov pripomína morské vlny a na streche možno
spozorovať množstvo komínov, ktoré turistom pripomínajú sci-fi
postavičky.
Víziu katedrály 20. storočia, v ktorej by pomocou vizuálnej symboliky
boli vyjadrené tajomstvá kresťanskej viery Gaudí premietol do jedného z
najznámejších architektonických diel na svete - rímskokatolíckej
baziliky Sagrada Família (Svätá rodina). S výstavbou sa začalo v roku
1882. O rok neskôr prevzal Gaudí funkciu hlavného architekta, ktorý
zmenil pôvodný neogotický vizuál na dizajn založený na geometrických
formách nachádzajúcich sa v prírode.
Súčasťou baziliky je výrazne zdobená fasáda Narodenia predstavujúca
Kristov príchod na svet. O niečo jednoduchšia je fasáda Umučenia a
hlavný vchod sa pýši veľkolepou fasádou Slávy, ktorá zobrazuje oslavu
božskej zvrchovanosti. K nebu sa dvíha osem z osemnástich plánovaných
chrámových veží - obrovských vretenovitých zvoníc, z ktorých každá
symbolizuje iné biblické postavy: apoštolov, evanjelistov, Pannu Máriu a
najvyššia zo všetkých je centrálna veža, ktorá predstavuje Ježiša.
Ich výška závisí od náboženskej hierarchie, ktorú cirkevné postavy
predstavujú. Gaudí si v tomto diele podmanil najrôznejšie krivky a
špirálovité stĺpy, aby sa v hlavnej lodi spojili a vytvorili les tvarov a
kameňa, do ktorého preniká svetlo.
Stavebné práce sa od začiatku mohli realizovať len vďaka darom
jednotlivcov, čím si dielo vyslúžilo názov chrám chudobných. Na
financovaní stavby sa v súčasnosti podieľajú najmä turisti. Pri práci na
tomto unikátnom diele sa Gaudí stával čoraz viac zbožnejším a
preferoval asketický životný štýl.
Antoni Gaudí, jedinečný architekt a výtvarník, zomrel 10. júna 1926 v
Barcelone na následky zranení pri strete s električkou. Truhlu s jeho
telom uložili do krypty Sagrady Famílie. Baziliku v roku 2010 vysvätil
pápež Benedikt XVI.